Biotop Hradová

Prírodovedne hodnotné územie – Hradová pri Košiciach

Územie v okolí Košíc s priľahlými zónami má na rozhraní Západných Karpát a panónskej oblasti z hľadiska diverzity genofondu vysoký potenciál. Súčasný vegetačný stav je len zvyškom pôvodnej prirodzenej vegetácie. Pôvodný vegetačný kryt sa intenzívnym alebo extenzívnym vplyvom človeka veľmi pozmenil, prípadne miestami úplne zničil. Pôvodná vegetácia sa však predsa zachovala na poľnohospodársky nevhodných alebo neprístupných územiach.

Vzhľadom na historický vývoj flóry v poľadovej dobe a aj na geologický podklad a na antropogénne zásahy do prírody, prenikli elementy panónskej flóry v podobe ostrovčekov do oblasti západokarpatskej kveteny.

Hradová má v súvislom lesnom plášti východného výbežku Slovenského Rudohoria samostatné postavenie. Z botanického hľadiska je Hradová významnou lokalitou teplomilných a lesostepných druhov. Prevažnú časť tohto územia pokrývajú dubovo-hrabové lesy s bohatým zastúpením drevín ako sú dub letný (Quercus robur), dub zimný (Quercus petraea), hrab obyčajný (Carpinus betulus)a menej buk lesný (Fagus sylvatica). V okrajovom lesnom plášti je zastúpená breza previsnutá (Betula pendula) a malé enklávy tvoria porasty borovice čiernej (Pinus nigra) a borovice lesnej (Pinus sylvestris). Z krovín si zasluhujú pozornosť druhy ako trnka slivková (Prunus spinosa), svíb krvavý (Cornus sanguinea), višňa krovitá (Cerasus fruticosa), jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia), bršlen európsky (Euonymus europaea), zemolez obyčajný (Lonicera xylosteum), jarabina mukyňová (Sorbus aria), klokoč perovitý (Staphyllea pinnata) a drieň obyčajná (Cornus mas)

Pôvodná lesostepná vegetácia sa zachovala na južných svahoch Hradovej v tzv. Jankovej doline, ktorú charakterizujeme ako najteplejšiu trávnatú step v Strednom Pohornádí. Vznikla odlesnením teplomilnej dúbravy na vápencovom podklade. Rastlinné spoločenstvá tvoria zárasty kostravy žliabkatej a lipnice bádenskej (Festuca sulcata-Poa badensis) a spoločenstvá s ostricou nízkou (Carex humilis). Z drevín dominujú: breza bradavičnatá (Betula pendula), dub plstnatý (Quercus pubescens), buk lesný (Fagus sylvatica), jarabina mukyňa (Sorbus aria) a iné. Lokalita je významná hlavne výskytom chráneného a ohrozeného druhu – poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis) spolu s množstvom iných teplomilných druhov.

Z ďalších zákonom chránených druhov na lokalite a v blízkom okolí rastú sinokvet mäkký (Jurinea mollis), veternica lesná (Anemone sylvestris), ľalia zlatohlavá (Lilium martagon), orlíček obyčajný (Aquilegia vulgaris), prilbovka červená (Cephalanthera rubra), prilbovka biela (Cephalanthera damasonium), kruštík tmavočervený (Epipactis atrorubens), kruštík širokolistý (Epipactis helleborine), vemenník dvojlistý (Platanthera bifolia).

Z veľkého množstva teplomilných botanických druhov spomenieme rôzne druhy ľanov ako sú ľan tenkolistý (Linum tenuifolium), ľan siaty (Linum usitatissimum), ľan rakúsky (Linum austriacum), ľan prečisťujuci (Linum catharticum) a ľan žltý (Linum flavum), ostrica nízka (Carex humilis), astra spišská (Aster amelloides), podkovka chochlatá (Hippocrepis comosa), zvonček bolonský (Campanula bononiensis), zvonček sibírsky (Campanula sibirica), zvonček konáristý (Campanula patula), zvonček broskyňovolistý (Campanula persicifolia), horčinka väčšia (Polygala major), jagavka konáristá (Anthericum ramosum), oman mečolistý (Inula ensifolia), ďatelina alpínska (Trifolim alpestre), betonika lekárska (Betonica officinalis), veronikovec vstavačovitý (Pseudolysimachion orchideum), nevädzník hlaváčovitý (Colymbada scabiosa), žltuška menšia (Thalictum minus), čistec rovný (Stachys recta), plamienok rovný (Clematis recta), luskáč lekársky (Vincetoxicum hirundinaria)a i.

Spracovala: RNDr. Eva Sitášová, PhD.